Hledání v zahraničí
Napsal: ned 05. čer 2016 1:28:55
překopčím pouze to důležité a na konci vložím odkaz, pokud by se někdo chtěl zabrat hlouběji do celého článku...
"Detektoristi – hrobári archeológie?
Napsal vh dne 29. prosinec 2009. V kategorii O archeologii
Ako je táto nelegálna činnosť upravená v zahraničí?
Jednotlivé európske štáty si uvedomujú nebezpečenstvo neregulovaných detektoristických aktivít a ich dopadu na archeologické kultúrne dedičstvo, preto takmer všetky pristúpili k zásade zákazu používania detektoru kovov na vyhľadávanie archeologických nálezov bez povolenia kompetentného štátneho orgánu.
V Českej republike sa detektory kovov, resp. zákaz využívať ich pri vyhľadávaní archeologických nálezov v zákone výslovne nespomína, avšak podľa českého zákona je archeologické výskumy oprávnený vykonávať výlučne Archeologický ústav Akadémie vied Českej republiky alebo vysoké školy, organizácie alebo fyzické osoby, ktoré majú pre realizáciu výskumu predpoklady, určené priamo v zákone. Navyše, vykonávanie neoprávnených výkopov na území s archeologickými nálezmi je v Českej republike priestupkom, za spáchanie ktorého môže byť udelená pokuta až do výšky 10.000 Kč.
V Poľsku môže povoliť používanie detektoru kovov výlučne štátny orgán, ktorým je krajský konzervátor (wojewódski konserwatór zabytków) alebo v pobrežných oblastiach Poľska riaditeľ miestneho námorného úradu so súhlasom krajského konzervátora.
Nemecko ponechalo úpravu ochrany pamiatok a archeologických výskumov na svoje spolkové krajiny. Vo väčšine spolkových krajín platí pre použitie detektoru kovov povoľovací princíp, t.j. štátny orgán môže povoliť použitie detektoru kovov. Z dôvodov ohrozenia archeologického kultúrneho dedičstva však Spolok nemeckých krajinských archeológov ustanovil osobitnú komisiu pre nelegálne vykopávky a detektory kovov (Kommission „Raubgrabungen und Metalsuchgeräte“).
Obdobný systém ako v Nemecku platí u našich juhozápadných susedov. Ten, kto vyhľadáva archeologické nálezy pomocou detektoru kovov a nemá povolenie rakúskeho Spolkového pamiatkového úradu, dopúšťa sa priestupku alebo trestného činu.
Francúzsky zákon z roku 1989 a jeho vykonávací dekrét, výslovne upravujúce používanie detektorov kovov stanovujú zákaz používania detektorov kovov bez súhlasu prefekta. Žiadateľ vo svojej žiadosti musí uviesť svoje kvalifikačné predpoklady, ako i lokalitu, charakter náleziska, čas a lehotu vyhľadávania a zamýšľané naloženie s prípadne nájdeným archeologickým nálezom. Neoddeliteľnou súčasťou každého detektoru kovov je upozornenie o zákaze jeho neoprávneného použitia, o sankciách a o dôvodoch, pre ktoré boli prijaté tieto predpisy.
Francúzskou úpravou sa inšpirovalo Slovinsko, ktoré vo svojom novom zákone z r. 2008 vyžaduje povolanie kompetentného štátneho orgánu, ktoré môže byť vydané len v prípade, ak detektor používa osoba, oprávnená vykonávať archeologický výskum. Zákon tiež stanovuje povinnosť predajcu detektorov oboznámiť kupujúcich so skutočnosťou, že použitie detektoru kovov na vyhľadávanie archeologických nálezov je zakázané. Za porušenie povinností hrozí v Slovinsku priestupcovi pokuta až do výšky 40.000 euro.
Rumunská právna úprava predpokladá získanie povolenia od polície a registráciu pre tých, ktorí chcú používať detektory kovov alebo s nimi obchodovať. Zakázaný je nielen vstup na archeologickú lokalitu a používanie detektoru kovov na nej, ale i neoprávnený obchod s detektormi.
Albánsky zákon obsahuje zákaz akýchkoľvek výkopov archeologického charakteru a použitia detektorov kovov neoprávnenými osobami.
Vo Švédsku je zakázané používať detektor kovov na archeologické účely úplne, samozrejme, okrem oprávneného použitia zamestnancami Národnej rady pre kultúrne dedičstvo. Dokonca je protiprávne mať detektor, čo i len vypnutý, na starobylých pamiatkach a náleziskách, okrem verejne prístupných ciest, ktoré vedú cez tieto lokality. Táto prísna úprava bola kvôli značným škodám, napáchaným detektoristami, rozšírená z oblastí ostrovov v Baltskom mori postupne na celé územie Švédska.
Dánsko malo až do roku 2004 pravdepodobne najliberálnejší prístup k detektoristom v Európe, porovnateľný s Veľkou Britániou. Kvôli nekontrolovateľným stratám na archeologickom kultúrnom dedičstve však boli i Dáni prinútení rezignovať zo svojho ústretového postoja. V súčasnosti možno detektor použiť mimo území, zapísaných v Zozname pamiatok.
Vo väčšine uvedených krajín teda v zásade platí, že jednotlivec musí mať na použitie detektoru kovov za účelom vyhľadávania archeologických nálezov povolenie od štátu, inak je táto činnosť zakázaná.
Opačný postoj, na kontinentálne pomery až benevolentný, aplikuje kvôli svojim ústavným tradíciám vo vzťahu k detektoristom Veľká Británia. So súhlasom vlastníka pozemku možno vyhľadávať archeologické nálezy v zásade všade, okrem zapísaných starých pamiatok („Scheduled Ancient Monuments“) a miest, označených ako územie archeologického významu („Area of Archaeological Importance“). Nálezy si dokonca môže detektorista ponechať za predpokladu, že nemajú charakter pokladu. K týmto nadobúda vlastníctvo kráľ, avšak nálezcovi vyplatí plnú hodnotu nálezu. Celý proces od nájdenia nálezu až po jeho nadobudnutie je pomerne komplikovaný a formalizovaný. Menej hodnotné nálezy by sa mali zahrnúť do tzv. Portable Antiquities Scheme, ktorá je verejne prístupná na internete, avšak ich zapísanie závisí od ľubovôle nálezcu.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súčasná právna úprava vo Veľkej Británii je predmetom kritiky zo strany odbornej obce, ktorá poukazuje na nemožnosť objektívnej kontroly činnosti detektoristov a na predpokladané straty archeologických nálezov.
V Írsku je zakázané používať detektor kovov na území, zapísanom do Zoznamu historických pamiatok a na území so zákazom vstupu. Osobitne je upravená reklama na detektory.
Zaujímavou je skutočnosť, že ako vo Veľkej Británii, tak v Írsku v prípade prichytenia na archeologickej lokalite s detektorom kovov platí prezumpcia nezákonnosti konania, t.j. dôkazné bremeno leží na detektoristovi a nie na štátnom orgáne. V prípade, že nevysvetlí svoju prítomnosť na lokalite s detektorom, je jeho konanie zo zákona považované za nelegálne."
http://www.boiohaemum.cz/archeologie/o- ... rcheologie
"Detektoristi – hrobári archeológie?
Napsal vh dne 29. prosinec 2009. V kategorii O archeologii
Ako je táto nelegálna činnosť upravená v zahraničí?
Jednotlivé európske štáty si uvedomujú nebezpečenstvo neregulovaných detektoristických aktivít a ich dopadu na archeologické kultúrne dedičstvo, preto takmer všetky pristúpili k zásade zákazu používania detektoru kovov na vyhľadávanie archeologických nálezov bez povolenia kompetentného štátneho orgánu.
V Českej republike sa detektory kovov, resp. zákaz využívať ich pri vyhľadávaní archeologických nálezov v zákone výslovne nespomína, avšak podľa českého zákona je archeologické výskumy oprávnený vykonávať výlučne Archeologický ústav Akadémie vied Českej republiky alebo vysoké školy, organizácie alebo fyzické osoby, ktoré majú pre realizáciu výskumu predpoklady, určené priamo v zákone. Navyše, vykonávanie neoprávnených výkopov na území s archeologickými nálezmi je v Českej republike priestupkom, za spáchanie ktorého môže byť udelená pokuta až do výšky 10.000 Kč.
V Poľsku môže povoliť používanie detektoru kovov výlučne štátny orgán, ktorým je krajský konzervátor (wojewódski konserwatór zabytków) alebo v pobrežných oblastiach Poľska riaditeľ miestneho námorného úradu so súhlasom krajského konzervátora.
Nemecko ponechalo úpravu ochrany pamiatok a archeologických výskumov na svoje spolkové krajiny. Vo väčšine spolkových krajín platí pre použitie detektoru kovov povoľovací princíp, t.j. štátny orgán môže povoliť použitie detektoru kovov. Z dôvodov ohrozenia archeologického kultúrneho dedičstva však Spolok nemeckých krajinských archeológov ustanovil osobitnú komisiu pre nelegálne vykopávky a detektory kovov (Kommission „Raubgrabungen und Metalsuchgeräte“).
Obdobný systém ako v Nemecku platí u našich juhozápadných susedov. Ten, kto vyhľadáva archeologické nálezy pomocou detektoru kovov a nemá povolenie rakúskeho Spolkového pamiatkového úradu, dopúšťa sa priestupku alebo trestného činu.
Francúzsky zákon z roku 1989 a jeho vykonávací dekrét, výslovne upravujúce používanie detektorov kovov stanovujú zákaz používania detektorov kovov bez súhlasu prefekta. Žiadateľ vo svojej žiadosti musí uviesť svoje kvalifikačné predpoklady, ako i lokalitu, charakter náleziska, čas a lehotu vyhľadávania a zamýšľané naloženie s prípadne nájdeným archeologickým nálezom. Neoddeliteľnou súčasťou každého detektoru kovov je upozornenie o zákaze jeho neoprávneného použitia, o sankciách a o dôvodoch, pre ktoré boli prijaté tieto predpisy.
Francúzskou úpravou sa inšpirovalo Slovinsko, ktoré vo svojom novom zákone z r. 2008 vyžaduje povolanie kompetentného štátneho orgánu, ktoré môže byť vydané len v prípade, ak detektor používa osoba, oprávnená vykonávať archeologický výskum. Zákon tiež stanovuje povinnosť predajcu detektorov oboznámiť kupujúcich so skutočnosťou, že použitie detektoru kovov na vyhľadávanie archeologických nálezov je zakázané. Za porušenie povinností hrozí v Slovinsku priestupcovi pokuta až do výšky 40.000 euro.
Rumunská právna úprava predpokladá získanie povolenia od polície a registráciu pre tých, ktorí chcú používať detektory kovov alebo s nimi obchodovať. Zakázaný je nielen vstup na archeologickú lokalitu a používanie detektoru kovov na nej, ale i neoprávnený obchod s detektormi.
Albánsky zákon obsahuje zákaz akýchkoľvek výkopov archeologického charakteru a použitia detektorov kovov neoprávnenými osobami.
Vo Švédsku je zakázané používať detektor kovov na archeologické účely úplne, samozrejme, okrem oprávneného použitia zamestnancami Národnej rady pre kultúrne dedičstvo. Dokonca je protiprávne mať detektor, čo i len vypnutý, na starobylých pamiatkach a náleziskách, okrem verejne prístupných ciest, ktoré vedú cez tieto lokality. Táto prísna úprava bola kvôli značným škodám, napáchaným detektoristami, rozšírená z oblastí ostrovov v Baltskom mori postupne na celé územie Švédska.
Dánsko malo až do roku 2004 pravdepodobne najliberálnejší prístup k detektoristom v Európe, porovnateľný s Veľkou Britániou. Kvôli nekontrolovateľným stratám na archeologickom kultúrnom dedičstve však boli i Dáni prinútení rezignovať zo svojho ústretového postoja. V súčasnosti možno detektor použiť mimo území, zapísaných v Zozname pamiatok.
Vo väčšine uvedených krajín teda v zásade platí, že jednotlivec musí mať na použitie detektoru kovov za účelom vyhľadávania archeologických nálezov povolenie od štátu, inak je táto činnosť zakázaná.
Opačný postoj, na kontinentálne pomery až benevolentný, aplikuje kvôli svojim ústavným tradíciám vo vzťahu k detektoristom Veľká Británia. So súhlasom vlastníka pozemku možno vyhľadávať archeologické nálezy v zásade všade, okrem zapísaných starých pamiatok („Scheduled Ancient Monuments“) a miest, označených ako územie archeologického významu („Area of Archaeological Importance“). Nálezy si dokonca môže detektorista ponechať za predpokladu, že nemajú charakter pokladu. K týmto nadobúda vlastníctvo kráľ, avšak nálezcovi vyplatí plnú hodnotu nálezu. Celý proces od nájdenia nálezu až po jeho nadobudnutie je pomerne komplikovaný a formalizovaný. Menej hodnotné nálezy by sa mali zahrnúť do tzv. Portable Antiquities Scheme, ktorá je verejne prístupná na internete, avšak ich zapísanie závisí od ľubovôle nálezcu.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súčasná právna úprava vo Veľkej Británii je predmetom kritiky zo strany odbornej obce, ktorá poukazuje na nemožnosť objektívnej kontroly činnosti detektoristov a na predpokladané straty archeologických nálezov.
V Írsku je zakázané používať detektor kovov na území, zapísanom do Zoznamu historických pamiatok a na území so zákazom vstupu. Osobitne je upravená reklama na detektory.
Zaujímavou je skutočnosť, že ako vo Veľkej Británii, tak v Írsku v prípade prichytenia na archeologickej lokalite s detektorom kovov platí prezumpcia nezákonnosti konania, t.j. dôkazné bremeno leží na detektoristovi a nie na štátnom orgáne. V prípade, že nevysvetlí svoju prítomnosť na lokalite s detektorom, je jeho konanie zo zákona považované za nelegálne."
http://www.boiohaemum.cz/archeologie/o- ... rcheologie
